Historickým centrom Šariša bol Šarišský hrad , od roku 1647 Prešov. K najnavštevovanejším mestám oblasti patrí Bardejov , ktorý je zapísaný v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a centrum regiónu – Prešov . Prešov je tretie najväčšie mesto Slovenska. Historické pamiatky Prešova sa rozprestierajú sa okolo Hlavnej ulice, ktorej radovú zástavbu poznačil v roku 1887 požiar. Ústrednou dominantou je Kostol sv. Mikuláša s vysokou regotizovanou vežou.
Zvyky a tradície
Tanec
Krucená, Šarišská polka, Ceperky (mužský tanec)
Kroj
Mužský- biele vyšívané nohavice, čierny lajblík, na rozdiel od Zemplína je vybíjaný cvokmi. Môže byť doplnený klobúkom s pierkom.
Ženský- farebné sukne, väčšie oplecká, lajblíky robené šujtami.
Nárečie
Toto nárečie sa nazýva Šariština obsahuje množstvo slov.
garadiče, schujdy= schody
švabľiky= zápalky
hašim = zhasnem
doraz= o chvíľu
bidňica= chuderka
vozger= sopeľ
Remeslá
Ľudia sa živili najmä vyrábaním výrobkov z dreva a zo železa.
Piesne
Ročok nastal
Štyricec perší ročok nastal,
kedz ja na vojnu kartu dostal,
podz me ma milá podz vyprovac,
bo ja na vojnu mám rukovac.
Jak narukoval na stáži stál,
lecela guľka tak zavolal,
lecela guľka cez tu horu,
až naražila na hrudz moju.
Jak uderila ta prešekla
až do Dunaja krev pocekla,
ej Dunaj, Dunaj, bystrá voda,
či še mám ženic či me škoda.
Chodz ja maľučka drobna
A chodz ja maľučka drobna,
i tak ja gazdzina dobra.
Kedz kurka vajičko zňeše,
ocec ho do karčmi ňeše.
Jaj bože co ja robic mam,
dze ja vajička skrivac mam ?
Budzem ich skrivac na pujdze,
ozdaľ tam ocec nepujdze.
Spôsob stravovania
Na území východného Slovenska boli zdrojom obživy vypestované plodiny, ktoré boli viac-menej rovnaké, jedla sa však líšili spôsobom spracovania alebo receptami. Medzi najtradičnejšie jedlá na tomto území patrili pirohy plnené kyslou kapustou a pagáče.