Názov Zemplín pochádza od pomenovania Zemplínskeho hradu, ktorý postavili na staroslovanskom hradisku na brehu rieky Bodrog severne od obce Somotor. Bol najstarším hradom v Zemplíne, vybudovali ho ešte pred tatárskym vpádom. Dnes región charakterizujú rozsiahle nížiny s množstvom vodných plôch, riečnych zákutí a meandrov, vynikajúce tokajské víno a gurmánske špeciality. Väčšinu územia vypĺňa rovinatý povrch Východoslovenskej roviny.
Zvyky a tradície
Tradičným tancom Horného Zemplína je ženská karička. Tancujú ju najmä mladé ženy držiac sa v úzkom držaní v kruhu.
Kroj
Kroj tvorilo oplecko, lajblík a krátke sukne. V porovnaní s Dolným Zemplínom bol kroj jednoduchšie zdobený.
Piesne
Piesne boli písane prevažne v rusínskom jazyku.
A ja taká čárna
1. /:A ja taká čárna jak čárna čarnica,:/
/:naj še mi vystúpi šej, haj, naj še mi vystúpi šej, haj,
naj še mi vystúpi z rady paradnica.:/
2. /:Z rady paradnica, z poľa robotnica,:/
/:bo ja taká čárna šej, haj, bo ja taká čárna šej, haj,
bo ja taká čárna jak čárna čarnica.:/
3. /:Čárna ja, čárna ja, jak čárna čarnica,:/
/:bo ja od maľučka šej, haj, bo ja od maľučka šej, haj,
bo ja od maľučka na poľo chodzila.:/
A tam dolu pri jaročku cigaňi bivaju
A tam dolu pri jaročku cigaňi bivaju.
pošidaľi o tri šori a dcezi čitaju.
Jeden dzešec, druhi dvacec, treti triatricec
a ten štvarti za jaročkom načital štiracec.
A tam dolu pri jaročku cigaňi bivaju,
pošidaľi o tri šori a klince kovaju.
Jeden kuje, druhi duje a treci hajcuje
a ten štvarti za jaročkom ciganku ľubuje.
Remeslá Horného Zemplína
Medzi najčastejšie remesla patrilo kováčstvo, drotárstvo, no rozvinuté bolo aj poľnohospodárstvo.
Spôsob stravovania na Hornom Zemplíne
Spôsob stravovania bol striedmy. Konzumovali väčšinou to čo vypestovali na poli, stravu dopĺňali pečeným chlebom a mliekom z doma chovaných hospodárskych zvierat. Typickým jedlom pre Horný Zemplín bola hubová mačanka a pečene pirohy z kyslého mlieka plnené zemiakmi.
